Jánske obrady nadväzujú na pohanské slávnosti letného slnovratu, ktoré sa neskôr spojili s kresťanským sviatkom svätého Jána Krstiteľa (24. júna). Jánske ohne, nazývané aj vajano alebo sobotky, sa pálili v predvečer tohto dňa. Pastieri, ktorí mali v tento deň svoj sviatok, zapaľovali ohne na salašoch, kde sa spoločne hostili.
Svätojánska noc i deň boli vhodné na veštby vydaja, ale aj na negatívne čary. Jánske piesne po textovej i hudobnej stránke patria k našim najarchaickejším folklórnym prejavom. Nápevy sa regionálne i lokálne odlišujú. Hoci pôvodná magicko-rituálna funkcia už vymizla, v niektorých oblastiach sa tieto zvyky udržali do polovice 20. storočia.
Výskumu jánskych zvykov a piesní sa venovali najmä Viera Feglová, Eva Krekovičová a Hana Urbancová. V roku 1997 pripravil Ondrej Demo pre cyklus Klenotnica ľudovej hudby reláciu Jánske spevy a tradície na Slovensku. Využil nahrávky z Dobrej Nivy, Spišských Hanušoviec, Poník, Kojšova, Parchovian, Východnej, Rakovej, Záblatia, Liptovských Sliačov a z Hrochote.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: František Iván, TASR]