Na pohnuté augustové udalosti z roku 1968 reagovali tiež slovenskí a českí skladatelia, ale treba pripomenúť, že angažovaných hudobných diel, v ktorých sa naplno prejavil vnútorný nesúhlas umelca, nebolo veľa.
Za kultovú skladbu sa považuje Planctus Ladislava Burlasa, ktorý vyjadril osobný hlboký smútok nad tragickými okolnosťami. Toto žalmové dielo symbolizuje plač, nárek. Je stelesnením emócií bezmenných ľudí, ktorí zažili inváziu vojsk v auguste 1968. Planctus bol dlhé roky na „čiernej listine" v rozhlase aj koncertných sálach, dielo sa nemohlo hrať ani vysielať, zákaz pominul až po Nežnej revolúcii. Na Rádiu Pyramída si môžete vypočuť nahrávku z 23.4.1990, hrá Slovenský komorný orchester pod vedením Bohdana Warchala.
Skutočnosť, že slovenská hudba dokázala v krízových situáciách vyjadriť svoj humanistický postoj, dokumentuje aj Symfónia č.8 Alexandra Moyzesa. Nesie príznačný podnázov 21.8.1968. Moyzes skladbu zložil vo februári 1969 na protest proti forme štátneho terorizmu a proti prejavom nastupujúcej normalizácie. Symfónia, ktorá bola až do roku 1989 zakázaná, je dramatickou symfonickou freskou negatívnych emócií ako bezmocnosť, strach či smútok. Na zázname z apríla 1990 hrá Symfonický orchester Slovenského rozhlasu pod taktovkou Ladislava Slováka.
Zaujímavým je v tomto kontexte americký skladateľ českého pôvodu Karel Husa. V skladbe Music For Prague 1968 sa mu podarilo zachytiť duchovnú atmosféru doby, vzdor, zúfalstvo, nádej aj osobné posolstvo. Husa sa chcel z cudziny prihovoriť Čechom a Slovákom, ktorí museli v „mierových časoch" znášať vojenskú okupáciu. Premiéra bola vo Washingtone 31.1.1969 s dirigentom Kennethom Snappom. V Európe zaznelo dielo prvýkrát v podaní Mníchovskej filharmónie 31.1.1970. Vypočujeme si verziu z roku 1994, keď v našom Veľkom koncertnom štúdiu dirigoval Symfonický orchester Slovenského rozhlasu Barry Kolman.
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
[foto: pixabay.com]
